V Dráčikove hneď za námestím, bola jedna taká tmavá ulička a volala sa Pavúčia. Meno dostala po svojich obyvateľoch, ktorý ju obývali vo veľkom počte. Všade kam len mačacie ba aj iné oko dovidelo, viseli samé pavúčie siete. Sem mačky zavítali len málokedy, vždy si tu ušpinili kožúšky a napríklad muchy, tie sa tejto ulici vyhýbali veľkým oblúkom. No tak v tejto uličke, býval okrem iných, aj pavúk Oto s manželkou a títo mali maličkého synčeka Popletka.
Že prečo Popletka? Nuž tento pavúčik Vám bol taký trochu čudný. Všetci vieme, že pavúčiky sú užitočné najmä preto, lebo pletú pavučinky a do týchto chytajú rôzny otravný a nezbedný hmyz. No a Popletko, ten vždy všetko poplietol. Keď mal upliesť pavučinku, tak sa priveľmi snažil, že sa do nej sám zaplietol a musel ho z nej vyslobodiť otec Oto. Alebo raz mu mama pavúčica hovorí: "Choď pliesť pavučinku do rohu". No ale Popletko to poplietol a uplietol jej pavučinu na nohu. Tak sa teda otec pavúk rozhodol, že dá Popletka do pavúčej školy. Tam sa malé pavúčiky učia, ako sa robia tie správne pavúčie vlákna a ako sa pletie dobrá pevná sieť. Pavúčie školy sú vždy otvorené len na jeseň, vtedy lietajú ovzduším malé pavučinky a všetci hovoria, že je babie leto.
Tak nastúpil aj Popletko do školy, ale nedopadlo to vôbec tak ako si to jeho otecko predsta-voval. Hneď v prvý deň, to sa pavúčiky učili len správne nite vyrábať, zaplietol celú triedu i s pani učiteľkou Križiakovou tak, že ich školník Valentín dve hodiny rozpletal.
Skúsil teda Popletkov otec šťastie u veľkej múdrej pani mačky Gertrúdy, ktorá bývala neďaleko Pavúčej ulici. "No", vraví mačka, "len ho priveď, to by v tom bol čert, aby som ho niečomu nepriučila." A tato pavúk sa po týchto slovách rýchlo rozbehol domov pre Popletka, lebo keď Gertrúda čerta spomenula, jemu sa skoro nohy zježili. A tak sa malý pavúčik učil u tetky mačky pliesť siete. Hladko aj obratko. A veru, išlo mu to celkom dobre, vedel si aj svetrík na zimu upliesť, aj šálik na krk, len tie siete do kútov mu akosi stále nešli.
Tak sa po čase vrátil domov. Bolo že to radosti, mamka pavúčica ho vystískala, ba aj mušacím stehienkom ho pohostila, tatko Oto ho vyobjímal a takto vraví: "No čo si sa synak u tej Gertrúdy naučil?"
A Popletko začal pliesť. Mamke rolák uplietol a tatkovi zas čapicu.
A že to nemal vôbec jednoduché, veď taký pavúk má aj šesť nôh. Viete koľko je to rukávov?
Tatko Oto i mamka pavúčica chvíľku nevedeli, čo na to povedať, no nakoniec to vyriešil sám Popletko. "Siete som sa pliesť nenaučil, ale v zime si budeme mať čo obliecť!" Všetci sa na tom schuti zasmiali a tato pavúk sa zaručil , že už Popletka nebude posielať do sveta. No to by tak vyzeralo, aby tak pavúk plietol trebárs koberce!
Jana Koníková